Zde může být text o autorovi
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 

>www.bigoo.ws

 

Trichomoniáza

Choroby parazitárne

časť II.



Druhá časť opisu a liečby základných chorôb poštových holubov, s ktorými sa stretávajú skúsení chovatelia aj začiatočníci.



3. TRICHOMONIÁZA



Pôvodcom tohto veľmi rozšíreného ochorenia holubov je bičíkovcom holubia (Trichomonas columbae). Odhadom až 80% holubov je postihnuté pôvodcom choroby, pričom dospelí a staršie holuby málo kedy ochorie klinicky zreteľným priebehom. K ochorenia sú vnímaví najmä mladí holuby, pri ktorých dochádza často k ťažkému priebehu tohto ochorenia, ktoré často končí smrťou.

Trichomonas columbae je jednobunkový bičíkovec, ktorý je schopný sa samostatne pohybovať vo vlhkom prostredí (napr. v hlienu zobáka a hltanu).

Ochorenie sa prenáša najčastejšie priamym stykom s inými holubmi, znečistenú, pravidelne nevyměňovanou vodou a krmivom, potřísněným hlieny chorých jedincov. Do "čistého chovu" sa môže invázia zavléct přikoupeným materiálom. Zvlášť veľké nebezpečenstvo hrozí holubom pri transporte na preteky (voda, kŕmenie ....). Infekcii tiež môžu šíriť Zdivočelá holuby a hrdličky.

U holoubat sa bičíkovcom prenáša už pri kŕmení tzv "holubím mliekom". Staršie holuby žijú často bez zdravotnej ujmy s pôvodcom trichomoniázy. Vzniká určitý spôsob rovnováhy medzi pôvodcom a obrannými mechanizmami holuba. Dá sa povedať, že holuby si "zvykajú" na určitý "kmeň" trichomonád vlastného holubníka. Ak však dôjde pri príliš veľkej záťaži k väčšiemu oslabeniu obranyschopnosti holuba, môže dôjsť k premnoženiu pôvodcu choroby. Tým môže "tichá" infekcie trichomonád prerásť do vážneho ochorenia. K takýmto záťažiam možno rátať príliš veľké požiadavky v odchovu (preťažovanie), oslabenie organizmu inváziou parazitov, ochorení dýchacieho aparátu, prudké preperovanie (najmä u mláďat).

Ku vzniku choroby môže tiež viesť príliš silný infekčný tlak (napr. prílišné rozmnoženiu trichomonád), kedy značné množstvo pôvodca vnikne do organizmu holuba naraz, takže mu už nestačí súčasnej úroveň obranyschopnosti. Je preto nutné mať holuby v dobrej kondícii, pretože čím slabší jedinec, tým stačí menšie množstvo trichomonád k navodeniu klinického ochorenia. To isté platí predovšetkým u mláďat, ktoré po vyliahnutí nemajú žiadnu špecifickú obranu proti trichomonádám. Ak je holub spočiatku infikovaný iba malým počtom bičíkovcov, môže si vytvoriť vlastním obranným mechanizmom ochranu, ktorá je slabou, trvalou infekciou stále udržiavaná. Túto zvláštnosť je nutné mať na zreteli pri prevencii trichomonád.

Príznaky ochorenia môžeme pozorovať už za 4 - 14 dní po infikovaní. Trichomoniáza sa u holubov prejavuje v 3 formách:

1. Slizničnej (hltanová) - kedy k hlavným zmenám dochádza na sliznici dutiny zobáka, pažeráka alebo hrvoľa.

2. Orgánové - typické nekrotické zmeny zisťujeme na pečeni, pľúcach a osrdcovníka.

3. Pupočnej - zmeny sú lokalizované v okolí pupka.

Prvé klinické príznaky pozorujeme už na holoubatech týždeň starých. V dutine zobáka a na poschodí sa objavuje začervenanie a tvarohovité, žltkasté útvary. Tieto "gombíky" (preto aj názov "žltý gombík") sa zväčšujú a môžu nadobudnúť až veľkosti fazule, zužujú priechodnosť pažeráka, sťažujú až zabraňujú v príjmu krmiva a sťažujú aj dýchanie. Napadanie holuby sú malátni, ochabnuté, perie je našuchorené, ťažko dýchajú s otvoreným zobákom.

Pri orgánovej forme, ktorá nastupuje po infekcii v dutine zobáka alebo hltana, dochádza k prestupu trichomonád na vnútorné orgány, na ktorých môžu vyvolať značné poškodenie.

Najmä v pečeni vznikajú veľká, žltkasto-syrová, ostro ohraničená ložiská, ktoré sú zaseknuté hlboko do parenchýmu pečene. Zasiahnuté tkanivo odumiera. Zvonka sa neprejavujú žiadne výrazné klinické príznaky, zmeny sú viditeľné až pri pitve. Masívne nakazené zvieratá sa stávajú v priebehu jedného týždňa malátna, perie sa im načepýří. Potom nasledujú zažívacie poruchy, ktoré vedú k hnačkám, chudnutie, príjem vody sa zvyšuje oproti príjmu krmiva, ktorý je nižší. Holoubata hynú až z 80%.

U pupočnej formy narastá hubovitá hmota v okolí pupka a vzniká tzv "tvrdý pupok". Pri tejto forme vnikajú pôvodcovia ochorenia z infikovaného hniezda (obsah hrvoľa, hlieny z hltana) do ešte nezaceleného pupočného otvoru holouběte. V mnohých prípadoch sa infekcia stabilizuje ako lokálne ohraničené ložisko.

Pri pitve nachádzame zesýrovatělé uzlíky na sliznici zobáka av prednej časti zažívacieho traktu. Pečeň bývajú zväčšené a nachádzame na nich kruhovité nekrotické ložiská, hlboko vrastené do pečeňového parenchýmu. Podobné zmeny môžeme nájsť aj v pľúcach. U holoubat zisťujeme nekrózy v okolí pupka.

Pre diagnostiku sa odoberá pomocou tampónu výter z hltanu pre náter na mikroskopické vyšetrenie. Keďže sú staršie holuby takmer všetci nosiči trichomonád bez boli klinicky chorí, musí k diagnostike poslúžiť zhodnotenie celkového stavu holuba a najmä opísané zmeny v hltane, na orgánoch av okolí pupka a kloaky.

Diferenciálne diagnosticky nutné u hltanové formy odlíšiť slizničné formu kiahní. U trichomoniázy ide o povrchové, syrová povlaky, ktoré možno vybrať. U kiahní ide o útvary, vychádzajúci z kože či sliznice, pevne spojené s podložkou. Zmeny na orgánoch sa môžu niekedy zameniť so zmenami u salmonelózy. Pri trichomoniáze sa vytvorí žlté, jasne ohraničené uzlíky, kdežto u salmonelózy ide o sivasto špekovitá ložiská. Diagnózu potvrdzuje laboratórne vyšetrenie, ktoré je najvhodnejšie výterom u živých vtákov. U uhynutých sa citlivé trichomonády rýchlo rozkladajú. Orientačne sa dajú trichomonády overiť z čerstvého trusu reakciou s chloroformom. Do nádobky dať 1 kávovú lyžičku čerstvého trusu a pridať 5 ml chloroformu. Nádobku uzavrieť a pretrepať. Po vylúhovaní posúdiť farbu. Pri silnom napadnutí dochádza k rýchlemu zafarbeniu výluhu až do tmavozelena farby. Napadnutá pečeň trichomonády totiž vylučujú väčšie množstvo žlčových farbív - hlavne biliverdinu - ten pôsobí farebnou reakciou. Pozor: pri kŕmení hráškom a zeleným kŕmením, obsahujúcim veľa chlorofylu, môže dôjsť k podobnej nešpecifické reakciu!

Liečba: U klinicky chorých kusov sa musí odstraňovať nekrotické pablány z dutiny zobáka a zmeny potierať roztokom jodglycerinu. Po tomto lokálnom ošetrení zmien je nutné podať špecifický prostriedok proti tomuto ochoreniu. V súčasnej dobe je na trhu dostatočný sortiment prípravkov, ktoré je nutné vždy prísne dávkovať podľa návodu výrobcu (Metrozol, Anprodazolo, Avimetrovid, Trinidazol, ronidazolu ai). Pri individuálnej liečbe je možné použiť Trichobion, prípadne humánne preparát Entizol. Vyliečiť chov holubov od trichomoniázy (celkom je zbaviť pôvodca ochorenia) nemožno. Preto je veľmi dôležitá prevencia, ktorá vedie k udržiavaniu trichomonád "na uzde". Všeobecná prevencia vychádza zo známych zásad hygieny, karantény přikoupených holubov, kvalitného kŕmenia, vrátane dotácie vitamínov a minerálií.

Vzhľadom k tomu, že väčšina holubov hostí trvalo trichomonády, je vhodné pred začatím chovnej sezóny podať preventívne niektorý z uvedených liekov a to hlavne v chovoch, kde sa v minulej chovnej a pretekárskej sezóne vyskytla klinická forma ochorenia.

V čase každého hniezdenia, najlepšie 5 dní pred liahnutím, sa odporúča ďalšie ošetrenie rodičovských holubov. Trichomoniáza sa tým síce nevylieči, ale dôjde k jej značnej redukcii. Mláďatá sa dostávajú do kontaktu s menšou inf. dávkou trichomonád, s ktorou sa ľahšie vyrovnávajú a sú si postupne schopné vytvoriť určitú úroveň špecifické obrany. Rovnako tak je vhodné počas závodnej sezóny tlmiť trichomonády v pravidelných intervaloch a to iz toho dôvodu, že silná invázia trichomonád vždy pripravuje "pôdu" pre ďalšie bakteriálne a vírusové infekcie