Zde může být text o autorovi
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 

>www.bigoo.ws

 

Bublak

Český bublák


Tento typický zástupca zo skupiny plemien bubláků, špeciálne skupiny holubov, zahŕňajúce asi 20 plemien vzájomne sa líšiacich kresbou, sfarbením, utváraním pernatých ozdôb a veľkostí, je kultúrnym dedičstvom predchádzajúcich generácií slovenských Holubar.

Skôr, než prejdeme k rozboru jeho plemenných znakov, pripomeňme si, že bubláci sa vedľa vlastného vrkání vymedzujú od ostatných holubia plemien schopností bublanie, teda vydávaním zvukov pripomínajúcich vzdialené zvonenie zvonov, bublanie potôčika či bubnovanie. Tento jedinečný hlasový prejav trvá u najnadanejších plemien aj 10 - 15 minút a vyznačuje sa kratšími aj dlhodobými árie, v ktorých sa striedajú vysoké tóny s nízkymi, dochádza k zmenám hlasitosti a tóny sa mení aj podľa povahy impulzu, ktorým boli holuby k bublanie dopracované.

Dávnu domovinou bubláků sú islamskej ázijské krajiny, v ktorých sa správali títo holuby v dvoch smeroch. Jedna skupina sa vyznačovala bohatými pernatými ozdobami - predným a zadným Vrkoč a dlhými talířovitými Rouse sa supy perami a menšie hlasovú Nadanie. Druhá skupina pôsobila dojmom "obyčajných" poľných holubov bez pernatých ozdôb, ale práve zástupcovia tejto skupiny sa vyznačovali výtečnou, stáročiami upevnené a zdokonaľovaná vlohy pre bublanie.

Typickým zástupcom prvej skupiny, teda holubov s nádhernými strukturovými ozdobami je starobylý stredoázijský bublák, z ktorého potomkov dovezených ruskými obchodníkmi bol na našom území vyšľachtený menší, ale aj mimoriadne krásny holub - český dvojvrkočatý bublák. Hlasový prejav českých bubláků je nanajvýš označovaný ako zvuk pripomínajúci bublanie potôčika. Holubica majú hlasový prejav vyššej a menej hlasný ako holuby.

Veľký dôraz by sa mal u českých bubláků kladený na kompaktnosť postavy. Plemenný typ by sa mal približovať pomeru výšky a dĺžky 1:1 a približne rovnakú šírku by mala vykazovať aj vzdialenosť medzi konci Rouse. Základom kompaktný postavy je široká, dobre vyplnená hruď, držanie tela s miernym sklonom nazad, krátka zadná partia (letky a chvost) a hlboký postoj. Veľkosť postavy je porovnateľná s holubmi Čejka, oproti nim sú však českí bubláci širšej v prsiach as dlhšími, bujnějšími pernatými ozdobami.

V praxi sú naši bubláci veľmi často krížené s podobnými nemeckými dvojvrkočatými a dochádza ku splývaniu rozdielov medzi týmito plemenami. Stále však platí, že nemecký bublák je robustnejšie, dlhšie a vyššie postavy, je mu vlastné dlhší, širší chvost. Vyznačuje sa dlhšími perami a voľnejším opeřením v porovnaní so štruktúrou českých bubláků. S tým súvisí aj väčší, mohutnejší zadné i predné vrkoč, dlhšie operenie Rouse a mierne vyššia pozícia u nemeckých dvojrkočatých. V praxi sa nemeckí bubláci chovajú najmä s čelným oválnym růžicovitým Vrkoč, kdežto predné vrkoč našich bubláků je uprednostňovaný jednoduchšie a užšia, zreteľne odčísnutý priečne vedenú cestičkou. Českí bubláci majú aj drobnejšie konštitúciu hlavy a celkovo pôsobí jemnejším dojmom. Dobrým rozlišovacím znakom u bielych, červených a žltých slovenských bubláků je sfarbenie ich obočnic, ktoré majú byť oproti nemeckým bublákům červenej farby. Český bublák je chovaný prevažne ako celofarebné, ale iv kresebných kombináciách tigrov, striekaných a běloštítých. Uznaní sú v týchto rázoch: Modrý, striebristý, dominantne červený a žltý ráz v bezpruhé, pruhový, čiarkovaný aj kapraté kresbe, biely, šedohnedá, čierny, červený, žltý, tigre a striekanie v týchto farbách, běloštítní v červenej, žltej, modrej a čierne.

Na našich výstavách vídame rozdielne predstaviteľa nášho národného plemena. Vystavovaní sú ako holuby typickí, tak aj jedinci nesúce znaky kríženie s nemeckými či bucharskými bubláky, ale nanajvýš sa stretávame s príliš drobnými, nevýraznými holuby. S menšou postavou slovenských bubláků bohužiaľ súvisí aj často sa vyskytujúce nežiaduce kratšie Rous a supia pera. Veľa holubov, najmä tigrov a striekaných má hrubé nedostatky v čistote farby, to isté platí u našedlého sfarbenie holubov modrej rady. Cez tieto nedostatky možno v našich chovoch nájsť skutočné skvosty a to aj vo vzácnych rázoch, o čom nás opäť presvedčil napriklad vystavovateľ pr. šetria na poslednú CV v Lysej nad Labem. Vystavil tu okrem iného aj typického červeného běloštítného českého dvojvrkočatého bubláka, ktorý je zachytený na našej fotografii.
Pri chove slovenských bubláků musíme dôsledne dbať na čistotu holubníka. Aby sa holubom nelámala Rouse, vybavíme holubníky vhodnými individuálnymi sedačkami a dno pokryjeme vrstvou savého materiálu - napr hoblín, či slamy. Pred odoslaním na výstavu upravíme kresbu holubov, rovnako tak i pernatej ozdoby, kde je mnohokrát potrebné zastrihnutie podporných pierok a vykonávame ďalšie špecifické úpravy. Samozrejmosťou by malo byť aj umytí Rouse a ďalších znečistených častí operenia. Holuby na výstavu odosielame v individuálnych prepravkách vystlaných hoblinami, s štvorcovým pôdorysom a zodpovedajúce plochou dna, kde nedochádza k odieraniu a lámanie Rouse. Ako garant v expozícii holubov pri CV môžem potvrdiť, že väčšina bubláků prichádza na výstavu v úplne nevhodných prepravkách. Pri vlastnom posuzování postupujeme odlišne ako u väčšiny plemien holubov. Bubláky neuvádzame do afekte, ale necháme ich upokojiť sa, aby mohli zaujať typický hlboký postoj. Pera v Evinom bubláků sú pomerne pružná a nepríliš lámavá, však niekedy dochádza k ich narušeniu. Poškodená perá Rouse asi 8 týždňov pred príjmať novinky podujatí vytrháte, aby do doby výstavy vyrástla plne vyvinutá nová pera. U niektorých rázov, napr tigrov a běloštítých, musíme byť opatrní, pretože vytrhnutá perá majú tendenciu beľa.
Českí bubláci si zachovali výbornú plodnosť a schopnosť vyvádzať mladé. Pred chovnú sezóne sa odporúča zastrihnutie per Rouse, ale v mnohých chovoch, kde sa toto nerobí, sú napriek tomu v odchove dobré výsledky. Pri chove tigrov a striekaných musíme občas k týmto jedincom připářit plnofarebnej, to isté platí aj v chove běloštítých. Všeobecne patrí chov běloštítých bubláků k najnáročnejším. Holoubata sa rodia ako plnofarebná a až po preperovanie krídelníka štíty bielia. V chovu tohto rázov je dôležité správne párovanie chovných holubov. Pri dlhodobom párovaní len běloštítných holubov dochádza k bielenie brucha, chrbta a ďalších partií. Preto sa občas na běloštítnému jedinci dáva partner s neúplne probělenými štíty či jedinec úplne plnofarebný.

Český bublák nie je doteraz vedený v oficiálnom zozname európskych plemien holubov Európskeho zväzu (EE) a tak naše odborníkmi teraz čaká neľahká úloha, spočívajúca v špecifikácii jeho plemenných znakov a zanesenie nášho národného plemena do európskeho zborníka vzorníkov. A zároveň aj do európskeho povedomia, z ktorého český bublák takmer vymizol.