Zde může být text o autorovi
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 

>www.bigoo.ws

 

Holub hrivnak

Holub hrivnák

Hrivnák.

Poriadok Holubotvaré - Columbiformes zahŕňa okolo 311-tich druhov vtákov charakteristických postáv a usporiadanie zobáka, ktorí sú takmer všetci na prvý pohľad rozoznateľné. Väčšinou sú to vtáky z tropických krajov, v našich zemepisných šírkach ich žije len málo. Hoci počet druhov je dosť vysoký, všetky druhy sú si do určitej miery podobné, preto ďalšie členenie tohto poriadku je malé. Členíme ho len na dve čeľade a to na čeľaď drontovití - Raphidae, tá je však už vymrela a na čeľaď holubovití - Columbidae Leach, 1820. Túto čeľaď delíme ďalej na dve podčeľade. Počet rodov nie je síce nijako malý, ale Čeština pozná v podstate len štyri rodové mená. Sú to mená holub, Holoubek, hrdlička a korunáč. Skoršie členenie holubovitých sa snažilo aj o iný systém, kde bola potrebné zdôrazňovaná ich prevažujúcej potrava, preto sa dodnes hovorí o skupine holubov plodožravých. Niekoľko druhov holubov sprevádza človeka od nepamäti a jeden druh, holub skalný patrí k vtákom, ktorí boli domestikovaná medzi prvými zvieratami. Stalo sa tak pred piatimi alebo dokonca šiestimi tisícmi rokmi. Dnes existuje na svete nepreberné množstvo rôznych plemien holubov, ktoré majú jedného spoločného predka, holuba skalného. Zdivočelá forma domáceho holuba, ktorá je vedecky označovaná ako Columba livia f. domestica, česky je nazývaná holubov domácim a táto forma je potom naším najhojnejšom druhom voľne žijúcich holubov. Je však známa v hovorovej reči skôr ako holub vežiak.


Dvojaký kúpeľ.

Voľne u nás žijú len tri druhy holubov a dva druhy hrdliček. Každý z týchto druhov holubovitých má viac ako zaujímavú históriu, o každom by sa dalo napísať široké pojednaní. Dnes som sa zameral na hrivnáka, pretože práve tento vták zažíva v súčasnosti niečo, o čom síce odborníci vedia už nejaký čas, ale ťažko si to vysvetľujú. Ako sa týmto javom začnem zaoberať, len by som ešte podotkol, že holuby, ako iste všetci vedia, sú vtáky vysoko jedľou, najmä holoubata. Preto boli v hľadáčiku človeka od pradávna. V poslednej dobe však obľuba tejto delikatesy výrazne upadla, čo môže mať rozsiahly vplyv.


Hrivnáky v meste, Arbesovo námestie, Praha 5.

Holub hrivnák je naším najväčším holubov. V poslednej dobe, kedykoľvek čítam o jeho veľkosti, dozvedám sa, že je veľký ako holub domáci. To však nie je pravda, je podstatne väčšia a odborná literatúra minulosti to charakterizuje docela presne, keď hovorí, že sa nechá prirovnať len k najväčším plemenám ako je Rimania. Z skoršej doby ho poznám len z vidieka a len z pohľadu ďalekohľadom. Takí sú hrivnáky, potrebné na Ledečsku, dodnes. Sú plachí, ostražití a nenechajú vás priblížiť na menej ako sto metrov. Hniezdia na stromoch, tieto vidieckej populácie potom s obľubou v smrekových tyčkovinách. Sú • ažné, na zimu od nás odlietajú, najviac do juhozápadného Francúzska. Vracia sa k nám skoro na jar, niekedy už koncom februára. Vidieckej populácie tiahnu v kŕdľoch, ktoré sa začínajú tvoriť už niekedy koncom augusta. Na jar sa kŕdle rozlétají krátko po návrate. Od konca augusta je v krajině nápadnějším zjavom, pretože ich môžeme vidieť veľké množstvo, keď sedí niekde na drôtoch, v poliach. V mestách alebo v okolí ľudských sídiel nikdy k videniu nebol. Veleslav Wahl v knižke Pražskej vtáctvo, ktorá vyšla v roku 1945 napríklad píše: Výskyt v Prahe a okolí: V pražských parkoch som ho nikdy pri hniezdenia nezastihol. Najbližšie k vnútornému mestu hniezdia v Divoké a Dolné SARC (tu nehojně), v roztockém lese a lesíkách severne od Troje. V širšom okolí je pravidelným zjavom okolo Černošiciach, nad Bane, v Klánoviciach, v Jevanoch a na početných iných zalesnených miestach.


Hrivnák na hniezdo.

Na všetkých Wahl vymenovaných miestach hniezdia dodnes, dá sa povedať, že aj v omnoho väčšom množstve. Hrivnák pritom bol a je lovnou zverou. Hoci sa aj u nás hojne lovil a na svojom zimovísk vo Francúzsku alebo Španielsku dvojnásobne, jeho počty stúpajú ako u nás, tak aj po celej Európe. Trebárs Atlas lovné zveri z osemdesiatych rokov hovorí, že ročne sa ulovia 60-90 tisíc kusov týchto holubov a stavy, ako sa zdá, trochu stúpajú. V rokoch 1985-89 boli stavy hrivnákov odhadovali v ČR na 120-240 tisíc hniezdiacich párov. V období 2001-2003 potom došlo k zvýšeniu počtu ich stavov na odhadovaných 150-300 tisíc hniezdiacich párov. To je asi o štvrtinu viac. Na celej záležitosti je najzaujímavejšie skutočnosť, že hoci tento vták nie je prakticky nijako chránený, súčasný stav prírody mu vyhovuje natoľko, že sa môže takhle veselo množiť. Ale pozor! Ste-li poľovníkov, môžete ich streliť toľko, že by ste pokojne mohli vystrojiť nejakú veľkú hostinu. Ale nesmiete je, teda bez povolenia, držať niekde na dvore vo voliére. To by ste mohli naozaj poškodiť prírodu. A na takovýdle syčáky máme dnes celé zástupy úradníkov, ktorí na tohle pozorne dohliada. Nech vás ani nenapadne, tie, ktoré nestačíte skonzumovať, si niekde v takej voliére schovat na nabudúce! Alebo sa dokonca pokúsiť ich chov legalizovať. To sa vlastne prídete sám udať a zaplatíte mastnú pokutu. O tieto vaše peniaze sa potom rozdelia rovným dielom úrad a vaša domovská obec, takže sa nečudujte, že sa na takéto Bláhovca jenom trasú. Tak vraví zákon, ktorý prešiel parlamentom ao ktorom si všetci mysleli, ktovieako ochráni našej prírodu. Blbost! Je to len o živobytie úradníkov, ktorí sa množia podľa Parkinsonových zákonov rýchlejšie ako tí hrivnáky. O ochrane prírody v skutočnosti nevieme skoro nič!


Holubica s mláďatami.

Okrem toho, že hřivnáčům súčasný stav prírody nadmieru vyhovuje, došlo ešte k jednému, málo pochopitelnému javu. Hrivnák sa nasťahoval do miest. A nie len niekam na perifériu, ale priamo do centra miest. Nejde však len o nejaké obyčajné sťahovanie. Ako treba, že by si tí vidiecki poľnohospodárski povedali: vy tu do nás strieľate, tak my to tu balíme a sťahujeme sa do Prahy! To vôbec nie. Množia sa aj vidieckej populácie a tie mestské sú akosi navyše. Akoby išlo o dvojité typ hrivnákov. Tyhle prejavy sťahovanie do miest k nám dorazili dokonca akosi oneskorene. Najprv sa takejto správy objavovali z Anglicka. Niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov sa nám podarilo zorganizovať ptáčnický zájazd do Nemecka a boli sme aj v známej zoo Frankfurt. Obzerám si zrovna jeden výbeh, keď vtom asi štyri metre odo mňa pristál hrivnák a prechádzal sa, ako keby som neexistoval. Hrivnák, ktorého som si do tej doby mohol prezerať len ďalekohľadom, sa prechádzal tak blízko, že som ho nemohol odfotiť, pretože som mal nasadený teleobjektív. Jednoducho bol príliš blízko.


Hrivnák žere višňa.

Tomuhle procesu sa hovorí urbanizácie. Veda sa vyžíva v cudzích výrazoch. Tento proces urbanizácie vraj vyvrcholil v roku 1998 nálezom troch hniezd, postavených miesto, ako obvykle na stromoch, priamo na budovách. Celá záležitosť bude asi oveľa zložitejšie ako si zatiaľ dokážeme predstaviť. Vtáky sa totiž na rôznych miestach správajú zásadne odlišne. A nielen hrivnáky. Trebárs drozdy. V roku 1980 u nás ešte neboli premnožené strák, takže tu Hnízdil pravidelne drozd, ktorého tu dnes už nenájdete. Stačilo vziať do ruky hadicu a kropiť trávu a hnedka poskakovali dva metre za vami. Ulovené dážďovky nosil cez pláň niekam do novozaloženého lesa, ktorý bol vysoký tak do troch metrov. Hniezdo som našiel okamžite. A že si to odfotíme. No, to ste nevideli, ako vyvádzal. A to sme sa vlastne poznali! To isté bolo pozorované u mestských holubov - vežiaky. Ti lietajú polarity na naozaj veľké vzdialenosti. Zatiaľ čo v meste sa vám pletú pod nohami, vonku pred vami letia na veľkú vzdialenosť. Rovnako sa dnes chová aj hrivnák. Je to vynikajúci letec a pritom Vytrvalý bežec. Môže sa kŕmiť niekde kilometre ďaleko av krátkom čase byť zase späť u hniezda. Je pravda, že táto ich opovážlivosť rastie a dokonca to vyzerá, že ani nepozná medze. Obľúbeným stanovište dnešných mestských hrivnákov sú pouličné svetlá. Keď som sa niekedy koncom osemdesiatych rokov prvýkrát videl v Břevnovský kláštornej záhrade, pozoroval som len ich prelety a nebolo možné ich pozorovať z rovnakej vzdialenosti ako hrdličky záhradné. Teraz bude okolo vás chodiť hrivnák vo vzdialenosti dvoch metrov a ani si vás nevšimne. Práve včera dopoludnia som pozoroval pár hrivnákov ako pochoduje cez cestu priamo pred prichádzajúcim autobusom. Myslíte si, že vzlietli? Ani náhodou! Ten autobus urobil úctivý oblúk, v protismere nič nejelo. Je prekvapujúce, že autom zrazeného hrivnáka som zatiaľ našiel len raz. Pri ich bezstarostnom správania je to až na hranici zázraku. Možno však, že čítajú situáciu okolo seba s ďaleko väčším prehľadom ako my ľudia. Dospelý hrivnák nie je škodnú príliš ohrozený. Samica krahujce ho síce dokáže zdolať, musí ho však prekvapiť v nejakej mimoriadnej situácii. Ak si je istá, že o nej dobre vie, ani nezaútočí. Samec krahujce potom je príliš malý na to, aby hrivnáka dokázal udržať. Straka ani sojka si na dospelého vtáka vôbec netrúfne. Jedine jastrab dokáže hrivnáka uloviť, keď ho dostihne. Inak sú na tom hniezda a mláďatá. Ak samica sedí na vajciach, zahrieva je veľmi vytrvalo a navyše ju samec strieda. Malá mláďatá sú takisto zahrievaná prakticky stále a rodičia ich dokážu ochrániť. Potom však rodičia stále častejšie opúšťa blízkosť hniezda a odlietajú za potravou. Samec tiež poľavuje v starostlivosti. A to je práve čas, kedy bývajú pražská hniezda ohrozená, predovšetkým straka. Prípadne aj sojka. Sojka dokáže uloviť mladého drozda, ktorý už opustil hniezdo, ale nie je ešte dostatočne zručným letcom, aby jej uniknul. Čo som pozoroval na vlastné oči. Stredne veľká holoubata sa tiež ešte nedokážu ubrániť. Môžeme tiež pripočítať straty na hniezdach vinou počasia. Dostal som práve SMS, že holoubata, ktorá som fotografoval a vy ich môžete vidieť na snímke s holubicou, neprežila podvečerná búrku. Poryv vetra je zrazil dole.


Kŕmenie holoubat.

Vôbec nie je vylúčené, že premnoženia holuba hrivnáka je jav s dlhodobým trvaním. Zachytili sme síce jeho premnoženia, ale dôvod jeho nezvyčajného premnoženia nám akosi uniká. Tento holub v minulosti Hnízdil na všetkých príhodných miestach, pričom mu nezáležalo na nadmorskej výške. Hnízdil od nížinných lužných lesov až po horské kraja a to až po hornú hranicu lesa. Čo asi potrebuje k životu? Možnosť pastvy, nejakú tú vodu, Napajedla a nejaký ten strom na postavenie hniezda. Ak sa v minulosti zistilo, že skutočne hlbokému lesu bez nejakých čistine sa vyhýba a naopak mal v najvyššej obľube poľnohospodársku krajinu s takzvanými živé ploty alebo okraje lesných porastov, tak mu asi súčasný typ krajiny lepšie vyhovuje. Súčasná krajina nie je viac využívaná ako krajina minulosti. Naopak. Intenzívne poľnohospodársky využívaná pole produkované stále ťažšie technikou poskytujú dostatok potravy. Tak zvané samochodné zberače čiže kombajny vracia všetky burinné semená späť na pole. To, čo sa predtým nazývalo zadinou a bolo ďalej reutilizácia pri chove domácej hydiny alebo holubov, sa dnes okamžite vracia späť na pole. Hrivnák tohle zrejme dokáže zužitkovať. A to vrátane semien tak zvaných zavlečené burín. Iní zrnožraví vtáky asi nie. V tom môže byť jadro pudla. Trebárs bežným burinou na poliach je dnes laskavec, ľudovo baranie chvost. Nechal som si od jedného súkromného poľnohospodára urobiť 5 kg semena tohto buriny. Z takzvaných lúpačka, teda vtákov zrnožravých, či už to boli naši vtáky, ako stehlíci, čížci, čečetky alebo hýlové a jikavci, tohle semeno nezrelá žiadny! Ale nezrelá to ani vtáky exotickí ako astrildovití alebo kubánky a šafránky, čo sú vlastne Američania. Takže, keď sa dneska pozriete na pole, ktoré leží úhorom, poviete si: Sakra, tu je ale pasenia. To je však zásadný omyl! To je ako keď príde vegetarián do mäsiarske vývarovne, kde vonia Držková polievka a ovarové koleno. Naši drobní vtáky, lúpačka semien, sú v podstate vegetariáni. Sú však stavané na určité semená, ktoré na tom úhorov, o ktorom vy si myslíte, čo je na ňom pastvy, sa proste nerodia. Ale aj tí naši lúpačka semien sa občas potrebujú dokrmit nejakým tým hmyzom, aby získali potrebné živiny, ktoré treba rozpumpuje na jar ich sexuálny apetít. Lenže práve tieto ich mušky, ktoré je dovedú rozparádiť, na tomhle zavlečené burín zase nežijú. Na zavlečené burín vôbec veľa hmyzu nežije. Ako sa teda majú živiť a rozmnožovať aj hmyzožravé vtáky? A keď sa teda už nejaký ten hmyz objaví na nejakej rastline, ktorá u nás nie je pôvodný a začne sa veselo rozmnožovať, myslíte si, že sa všetci chopí príležitosti dobré bašty? Vôbec nie. Oni to nevedia, že je to dobrota. Vezmite si napríklad pásavka zemiakovú. Tá sa veselo množia, ale trebárs taký Ťuhýk ju nevezme. Ako má vedieť, že pre neho nie je jedovatá? Je zrejmé, že toto všetko je beh na dlhú trať. Preto asi môžeme konštatovať, že hrivnák nie je pri výbere svojej potravy toľko konzervatívny, dokáže situáciu využiť a preto sa tak s humorom množia pred očami človeka, ktorý nechápe.


Obľúbené biotopy mestských hrivnákov.

Je to však zložitá otázka. Skúsme si to predstaviť. Naši najlepší znalci zvyčajne dosahujú tak zvaných akademických hodností. To znamená, že učí niekde na vysokej škole. Ich prioritou je teda výučba ďalšie generácie znalcov. Málokto si vie predstaviť, čo tohle musí byť vlastne za regulu, dokopy svorku nejaké omladina, aby si zapamätala aspoň niečo. Tiež som samozrejme prešiel týmto obdobím a niektoré svoje učiteľa musím dodnes obdivovať za ich trpezlivosť, sebaovládanie a stoický pokoj, ktorý z nich čísel pri pohľade na takú bandu.