Zde může být text o autorovi
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 

>www.bigoo.ws

 

Pávlika

Moderné pávík


Holub pávík zatiaľ patrí k najznámejším predstaviteľom okrasných holubov. Pozorovateľa na prvý pohľad prekvapí ojedinele ideovým perami do podoby tzv vejáre, vysoko vypätom hruďou a esovite neseným krkom. Do Európy bol z Indie dovezený už v 16. storočia a nie je žiadnym tajomstvom, že k jeho zušľachtenie došlo počas nasledujúcich troch storočí v Anglicku. Postupom času tu vznikli dva vyhranené typy - škótsky a londýnsky. Prvý bol jemnejší a ušľachtilejší, druhý väčší s veľkým vejárom. Škótsky typ sa presadil u chovateľov v kontinentálnej Európe, kde bol dovedený k ideálu najmä nemeckými chovateľmi, londýnsky typ udomácnil v USA a Kanade. Niektorí z vtedajších pávíků mali hodvábne operenie a ich potomkovia sa, hoci ako rarity, dochovali dodnes a môžeme ich vidieť aj v niekoľkých našich chovoch.



Európski chovatelia počnúc 50. rokmi 20. storočia sporadicky dovážali pávíky zo Severnej Ameriky, pretože vďaka nim dosahovali v odchovu "kulatější" telesných tvarov a čo bolo nemenej dôležité a nápadné, bolo aj spevnenie vejárov a pozvoľné miznutie tzv účesu. Znaku, keď končeky chvostových pier vykazovali značné rozpojeniu práporov. Znaku, ktorý vo svojej podstate holuba síce skrášľovali, ale opticky podstatne zmenšoval vejár. Vďaka nastolenému trendu účes rýchlo mizol z najlepších európskych chovov a už v 80. rokoch sa u najkvalitnejších holubov nevyskytoval. Trochu iná bola situácia v našej vlasti, kam vďaka vtedajšiemu politickému rozdeleniu Európy prichádzali nové trendy s určitým oneskorením a trochu ťažko sa tu presadzovali.
Nastal však začiatok 90. rokov a celú Európu zasiahla vlna prechodu k americkému typu. Európski chovatelia si konečne uvedomili, že to čomu hovorili malé, dokonale guľaté, na malých nôžkach je v porovnaní s americkými exemplármi vysokej, útle a celkovo robustná. V roku 1991 bola v Holandsku založená pobočka amerického Centrálneho klubu chovateľov pávíků. Všetky špičkové chovy boli počas krátkej doby rozplynuli a nahradené holuby z USA a Kanady. Európsky district amerického klubu sústredil v "otvorenej" Európe 90. rokov chovateľa z cca desiatich krajín, vrátane českých reprezentantov.

Americký typ sa líši na prvý pohľad veľkostí. Jedná sa o malé holoubky, ktorých telo je zo všetkých strán zaguľatené. Pomer veľkosti vejára k telu je obdobný ako pri "európskeho" typu. Je však celkom zákonité, že pri drobnejšie postave nedosahuje vejár takej veľkosti. Dôležitým plemenným znakom je tzv BBB línie, kedy z bočného pohľadu vidíme, v súlade s požiadavkou zakrivenia postavy, neprerušovanú líniu prebiehajúce z krčnej oblasti cez prsia, hrud až k nohám. Aby bolo možné docieliť tohto znaku, muselo dôjsť k výraznému prehĺbeniu postavy a ku zoštíhlenie krídelníka štítov. Tie sú v ohybe úplne prekryté hrudným opeřením, sú priľahlé a krátke. Ručné letky by mali nadväzovať na krídelníka krovky plynulo, bez výrazných zlomov. Markant moderných pávíků je extrémne bujné a pevné operenie, ktoré pomáha na niekoľkých miestach na dosiahnutie okrúhleho tvaru postavy. A kde sa tieto miesta nachádzajú? Predovšetkým sa jedná o časť za nohami, o tzv podbruško, ao operenia stehien. Nemenej významné je aj bujné operenia na iných partiách, vďaka ktorému hlava doslova leží na hornej poduške (chvostových krovkách). Zámerne zvolený termín "leží" vyjadruje ďalšie rozlišovacie znak moderného typu - a síce vymiznutia skoršieho potraste krku.



Kvalita operenia je smerodajná aj pre utváranie vejáre, ktorého dokonalosť nie je daná vysokým počtom per, ale ich šírkou, pevnosťou a ucelenosť. Je samozrejmé, že pri niekoľkodňovom pobyte vo výstavnej klietke dochádza u každého výstavného exempláru vplyvom kontaktu s drôty k rozpojeniu práporov niektorých chvostových pier. Toto rozpojenie však nemôžeme označovať skorším termínom účes, ktorý bol oveľa markantnejší. A čo je tiež podstatné, bola to zmena štruktúry operenia trvalého rázu. Formu vejára označujeme ako talířovitou, či mierne konkávna. Spodné chvostové perá by sa mala jemne dotýkať zeme. Horná časť vejára si želáme čo nejkolměji nesenú. Striktne vyžadovaný pozícia s opačným sklonom nôžok, než aký poznáme u holubov poľného typu, je široký a výrazne vpredu nasadený. Extrémne nízke nohy sa podložky dotýkajú len prostredníctvom predných prstov. Pri hodnotení kvality sa zameriavame aj na symetrii postavy, postoje, držanie vejáre. Pávík nesmie mať delená prsia. Holuby s robustnejšie postavou možno využiť v chove na zväčšenie vejárov, ale nie na vystavovanie.
Stále sa stretávame s jedincami z línií, v ktorých sa s vekom výrazne zvyšuje pozícia a vydávať sú vhodní len výletci. Ako nechávať v chove holubov z týchto línií, radšej nakúpime holuby typovo bezchybný, aj keď majú napr nedostatky v utváraní vejáre, ako sú dvojpera, mezerovité usporiadanie apod Nedostatky tvare vejára možno u mladých jedincov veľmi dobre odstrániť podlepením per. Existujú polemiky, či sú odchovy po holubov nového typu ťažšie. Dnes som už toho názoru, že pri nepreplnené holubníku a pri optimálnej kondícii sú to holuby veľmi plodní av odchovu spoľahliví.
Všetky pobočky amerického centrálneho klubu organizujú špeciálny klubovej výstavy. Holuby posudzujú kanadskí či americkí špičkoví špecialisti tzv vyraďovacím spôsobom, kedy z jedincov v cca 20 kategóriách vyberajú najlepšieho exempláre, ktorý je "Best of color" a druhý je "Reserve best of color". Záverom je z týchto šampiónov vybraný šampión šampiónov - tzv Grand Champion. Pavic sa posudzujú v niekoľkých klietkach s rozmermi cca 1 × 1 meter a vyžaduje sa u nich čo najviac pohybu - akcia. A ktorí chovatelia "vládnu" v districte Európa? Sú to Rudi Fencl (D), Sigi Joppa (CH), John Hartman (NL) a Rudi Fetz (D).