Zde může být text o autorovi
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 

>www.bigoo.ws

 

Imunita

Čo je to IMUNITA



Nedávno som čítal v jednom článku nasledujúcej výrok chovateľa poštových holubov: "Moji holuby nedostávajú počas celej zimy absolútne žiadne medikamenty. Verím, že si tak budujú prirodzenú imunitu. "Vzniká teraz otázka, čo povedať k tomuto spôsobu ošetrovania. Uvidíme, že v podstate sa jedná o úvahy veľmi logickú. Najprv je však potrebné sa pýtať: Copak je vlastne tá imunita? V zásade je to schopnosť živého tela odolávať chorobám. Táto schopnosť môže byť vopred daná prírodou alebo postupne získavané. Od prírody je na príklad daná trvalá odolnosť holubov proti ľudským chorobám alebo proti ochorenia psov. Je dôležité vedieť, že prirodzená imunita nebráni živočíchom byť zdravými nositeľmi choroboplodných zárodkov: Vírus ľudskej chrípky sa nachádza veľmi často u diviačej kačíc. Hovorí sa o tom, že touto formou si príroda vytvára akýsi vírusový rezervoár (napr. ľudskej chrípky).

Čo však pre nás ako chovateľov má ďaleko väčší význam, je získaná imunita našich holubov. Akonáhle príde jedinec do styku s choroboplodným zárodkom, nastáva okamžitá a rýchla reakcia. Či už mikrób (baktérie) alebo vírus, okamžite je napadnutý bielymi krvinkami (leukocyty). Tieto obklopia votrelca ako chobotnice, skonzumujú ho, a tak ho zničia. Medzi bielymi krvinkami sú to lymfocyty, ktoré nesú imunoglobulíny, príjemca antigénov. Produkčnom orgánom antigénov je Fabriciova žľaza v análnej oblasti vtákov. Antigény sú veľmi špecifické častice, ktoré v súlade s lymfocyty tvoria páry "imunoglobulín-antigén" a blokujú pôvodca len jednej jedinej špecifickej choroby. Ku príkladu antigén kiahní sa uplatní len u vírusu spôsobujúceho kiahne. Bohužiaľ je schopnosť organizmu vytvárať protilátky prípad od prípadu veľmi rozdielna. Vyvoláva Ak vírus kiahní dobrú obrannú reakciu s pôsobnosťou po mnoho mesiacov, potom u inej choroby to môže vyzerať úplne inak. Tak na príklad získaná imunita proti vírusovej nádche, ktorej početné mikrobiálne-parazitárne komplikácie sú známe, je veľmi krátka, s možným následkom rýchlej recidívy.

Odolnosť proti parazitom je záležitosť ešte oveľa zložitejšia. V chovoch, v ktorých vyčíňalo chronická trichomoniáza, sa snáď ešte nestalo, že by došlo k samovoľnému obmedzeniu parazitov na prirodzený rovnovážny stav. Ani seriózne moderné ošetrenie nezabráni tu možnému opätovnému prebujnenia. To isté platí o červých. Pravidelné použitie vhodných preparátov, sprevádzané tepelným ničením vajíčok, zostáva stále najúčinnejším prostriedkom na odstránenie týchto parazitov.

V praxi je to teda tak, že človek môže dúfať v získanie prirodzenej imunity len proti mikróbom a vírusovým ochorením. Aj tu však stále hrozí nebezpečenstvo, že schopnosť mikroorganizmu infikovať (t.zv. virulencie) môže preraziť obranyschopnosť organizmu a ohroziť tak život holuba. Každý styk sa salmonely (paratýfus) nesie v sebe veľké nebezpečenstvo, ohrozujúce budúcnosť chovu. Nádeje v prirodzene získanú imunitu sú rizikom, pretože sa veľmi často ukazujú byť nepárnymi. Salmonelóza je zaludny svojím utajeným a často zdĺhavým vývojom. Paratyfová nákaza končí nezriedka tak, že po pomerne dlhej dobe prepukne postupný vývoj v mocnú reakcii. Preto tu buďme radšej skeptickí, pokiaľ sa týka prirodzene získanej odolnosti.

Ak má sa postupne budovať imunita proti rôznym chorobám, potom sa ponúka použitie očkovacích látok. Čo je to vlastne očkovacia látka? Jedná sa podľa vhodnosti o vodný alebo olejnatý roztok s oslabeným pôvodcom ochorenia. Mikróby a vírusy môžu byť zabité teplom (55 ° C) alebo antiseptikom, ba dokonca obojím spôsobom. Môžu byť tiež pomocou špeciálnej techniky zbavené ofenzívnosti, alebo byť už prirodzene neagresívny (kmeň La Sota vakcína proti paramixoviru). Keď je očkovacia látka injekčne aplikácii do organizmu, vyvolá tu reakciu vedúcu k imunite. U holubov môže byť injekcia dávaná pod kožu, do svalu alebo do hutnejšie kožnej vrstvy. Očkovanie je o to účinnejšie, čím menej keď musel organizmus príjemcu vzdorovať silným zárodkom, čo ho oslabovalo. Bohužiaľ neexistuje žiadna vakcína poskytujúca časovo neobmedzenú ochranu. Normálne netrvá táto doba po naočkovaní nikdy dlhšie, než v prípade prirodzene získanej odolnosti po chorobe. To je skutočnosť oproti bludům, že v mladosti očkovanej holub je chránený na večné časy. V určitých prípadoch sa môže stať, že holub pod ochranou vakcíny prichádza do kontaktu s virulentným zárodky choroby. Nastáva tak prirodzené "preočkovanie", ktoré zodpovedajúcim spôsobom predlžuje trvanie vakcinačná ochrany. Netreba snáď zdôrazňovať, že ide o jav priaznivý, ale trochu neistý, pretože chovateľ nemá možnosť dozvedieť sa, kedy a kde ku kontaktu sa zárodky došlo.

Aké závery možno urobiť zo všetkého, čo tu bolo povedané? Ak vezmeme do úvahy rôzne bežné ochorenia holubov, potom rýchlo spoznáme, že vytvorenie prirodzenej imunity kontaktom s pôvodcom choroby je záležitosť dosť neistá. Buď preto, že pôvodca zdravotných ťažkostí nie je schopný povzbudiť odolnosť v miere stojaci za zmienku (napr. u parazitických ochorení), alebo preto, že prípadne už vytvorená imunita nie je dostatočná pre udržanie zárodkov choroby v šachu, či má príliš krátke trvanie. Všetci chovatelia vedia, že stačí málo, aby preperovanie neprebehlo optimálne. Nejde o to, aby sa s každou maličkosťou upaľovalo k veterinárovi pre nákladnú diagnózu. Avšak ak majú holuby zahlienené hrdlo, iracionálnu trus a zlý stav operenia po práve prebehnutie přepeření, potom neváhajte prosím ani okamih a nečakajte na docielenie prirodzenej imunity, ale poskytnite svojim holubom okamžite potrebné ošetrenie liekmi. Vašu holuby Vám to stokrát vráti.